Dušan Mitana číta zo svojej knihy

Kľúčová slovenská dráma strednej generácie.

Scénické čítanie vybraných súčasných textov v podaní samotných autorov a autoriek, Viliama Klimáčka (Tichý pôvab bankomatov), Uršule Kovalyk (Squat), Dušana Vicena, a Anny Gruskovej (Československo).

Autorské čítanie a beseda s Vladimírom Sorokinom

Bratislavská kultová kapela Kosa z nosa začína verejne vystupovať od roku 1987. Vo svojich začiatkoch sa orientovala na punk rock, v súčasnosti nazýva hudbu, ktorú hrá “obyčajné pesničky”. V roku 1990 sa výrazne mení zostava skupiny, kedy dovtedy výsostne mužské obsadenie dopĺňajú dva feministické prvky. Celý rok 1993 patria sobotné večery na (legendárnom a dnes už neexistujúcom) rádiu Ragtime Kose z nosa, kde hráva naživo priamo do éteru. V období rokov 1993-1997 stihnú byť títo “punkeri” na polovičný úväzok na troch kompiláciách a nahrať hudbu do niekoľkých nemých filmov. Po dlhšom mlčaní sa minulý rok dali dokopy, aby zahrali na Koncerte pre všímavých 17. novembra v bratislavskom PKO, či v tomto roku v skvelej forme na Bratislavskom undergrundovom majálese. Teraz odohrá Boris Ondreička a Špako spolu s ďalšími muzikantami svoju premiéru v žilinskej Stanici.

Ivan Klíma pre zdravotné problémy žiaľ nepricestuje.

Skupina vznikla v roku 1991. Prebádava nepreskúmané zákutia akustickej hudby, nezaťažené konvenciami žánrov a pritom sa nevzdáva pesničkovej formy. Pomáha si zhudobňovaním textov klasikov slovenských (Krasko), alebo svetových (Seifert, Morgenstern). Má taktiež záľubu v ľudovej slovesnosti, ku ktorej nepristupuje s pietou ale so snahou priviesť ju do nového kontextu. Akustický antipop. Žiadne fňukanie o láske!

Petržalské príbehy sú prvým dielom zamýšľanej divadelnej trilógie, inšpirovanej historicky a ľudsky podnetnými časopriestormi Bratislavy. Režisér Ján Šimko so svojím tímom vytvoril dokumentárne divadlo, ktoré vychádza zo skutočných príbehov obyvateľov Petržalky: tých, čo zažili ešte pôvodnú Petržalku i tých, ktorí sa prisťahovali do anonymných „králikární“ (ako sa pejoratívne označovali paneláky) a museli si k tomuto miestu vytvoriť vzťah. Je to generačná i historická výpoveď o mieste, ktoré stratilo svoju pamäť.